Čo zabíja pražských taxikárov?

Pred pár mesiacmi som sa viezol v noci domov taxíkom z odovzdávania reklamných cien.  Taxík šoféroval milý starší seriózny pán. Prekvapilo ma, že počúval tvrdé hardrockové rádio. Všimol si to a slušne sa ma spýtal sa ma, či mi to nevadí. On vraj iné rádia už nepočúva, lebo všade inde sú tie hlúpe reklamy.

V ruke som hrdo držal zlatú sošku, ktorú sme vyhrali a bral som ju radšej do bezpečia z párty. Tak som ju nenápadne skryl pod sako a spýtal sa ho, prečo až tak nemá rad reklamu.

Pán taxikár sa so záujmom rozhovoril. Reklama je podľa neho hlúpa a robí z nás hlupákov. Furt sa opakuje a je otravná. Okrem toho zlatého prasiatka na Vianoce a reklám na Kozlíka vôbec nie je zábavná. A hlavne nechápe, prečo mu chcú predať niečo, čo ho vôbec nezaujíma.

Nepovedal som mu teda, že aj ja robím reklamu. Ale za to som s ním súhlasil, ani ja nemám rád otravnú a nudnú reklamu. Ale stále som nechápal, prečo ho až tak veľmi serie.

V poslednej dobe som začal viac jazdiť autom a tak počúvam rádio. A všetko som pochopil. Mám pocit, že reklama je za každou pesničkou, stále sa opakujú tie isté, hovorí ku mne ako k blbcovi a vôbec nie je pre mna relevantná.

Kde je problém?

Zbytočné opakovanie

Problém je podľa mňa v tom, že mediálny priestor v rádiach sa kupuje na frekvenciu a na počet prehratí. Za hodinu tak jednu reklamu môžete počuť kľudne päťkrát. Ráno v zápche je to otravné, ale predstavte si, ako sa asi cíti človek, čo počúva rádio celý deň.

Dokázali by ste počúvať celý deň dokola váš obľúbený song? Mali by ste ho po celom dni stále radi? A čo potom reklama, ktorá vás ešte aj hnevá.

Široké cielenie

Ďalší problém je v cielení. Svoju reklamu chceme pustiť čo najširšej cieľovej skupine a tak reklamu na nový byt počúva mladý študent aj dôchodca, reklamu na nový steakhouse počúva vegetarián a reklamu na alkohol počúva šofér auta.

Nuda a primitívnosť

A najväčší problém je primitívnosť. Spot má 30 sekúnd a snaží sa v nich povedať všetko a tak aby to zaujalo. Preto kričí, spieva, rýmuje. Zabúdame, že kto je zaujímavý nemusí vykrikovať. Kto má čo povedať, nemusí robiť šaša. A hlavne zabúdame na to, s kým sa bavíme. Reklamu robíme pre ľudí. Aj my sme ľudia. Chceme počúvať hlúposti?

Ako robiť lepšiu reklamu?

Inšpirujme sa online reklamou

Stačilo si na pár dní pustiť rádio a je jasné, ako veľmi sa naše odvetvie ešte musí učiť. Mali by sme sa inšpirovať online videami. Ak nie sú zaujímavé, zábavné alebo krásne, ľudia ich ľahko preskočia alebo preskrolujú. Ak ich zaujmú, tak si ich celé pozrú a zdieľajú. A keď si ich pozrú, tak už ich nemusia otravovať.

Ľudia chcú zábavu, nie reklamu

Kebyže takto pristupujeme ku každej reklame, tak billboardy nebudú škaredé, rádio nebude plné bezduchej nudy, telka zaprataná dementnými príbehmi štastných rodín. A potom možno raz o nás ujo taxikár povie, že tá reklama bola taká pekná, ako ten príbeh o mašinke pre Kozla.

Lebo to už nie je iba reklama, ale pekný príbeh. A ľudia chcú počúvať pesničky, príbehy a novinky. Nie reklamy. Takto sa celý reklamný svet môže poučiť z online reklám, a taxikári budú štastní a nebudú musieť počúvať hardrock :).